Folkatika, slovanské radosti
Vždy som inklinovala k temperamentným vzorom a výšivkám. S prvu mi moje srdce uniesli pestrosti divokých amerických indiánov, no niečo mi našepkávalo, že by som sa mala pozerať viac na naše korene. Raz sme sa s kamarátom zhodli, že Slovania tak ako Indiáni mali jednu vec spoločnú. Zdobenie. Naše odevy, tiež pestro vyšívané, inšpirované prírodou a životom zanechávajú silný odkaz. Keďže sama neviem dobre vyšívať a večne v rukách prehadzujem koráliky, musela som vymyslieť nejaký iný spôsob ako zachytiť takúto krásu. Pomohla mi pri tom technika známa pod názvom ´´peyote´´. Ja som však zvolila trošku odlišný matematický vzorec, ktorý som si prispôsobila na akýsi spôsob tkania s vyšívaním.
U nás doma sa folklórna hudba nikdy nejak extra nepočúvala, aj keď starý rodičia v súbore tancovali. Zostali nám doma lajblíky a rôzne čačky-mačky s kroja. Vždy keď som ale videla naše kroje, pôsobili na mňa vždy čarovne a nemohla som od nich odtrhnúť zrak. Registrujem momentálne veľmi krásny reunion tradičného remesla, do ktorého by som chcela svojími rukami prispieť aj ja.
Sklenené koráliky ako základ, ktorý pripomína miniatúrne perličky, tak často používané ako ozdôbka na svadobnú partu či kroj. Ako predlohu som si zvolila naše tradičné, ale aj východoslovanské výšivky. Občas keď mi niečo nesedí, musím zaimprovizovať a vymýšľať si vzory sama. Moja starká mi kedysi hovorila, že keď sa venovala tkaniu kobercov, celá dedina dievčat sa k nej chodila priúčať na vzory. Dnes by sa moderne dalo povedať, že bola akýsi lokálny trendsetter. Mám pocit, že niečo s jej fantázie sa na mňa pre nieslo a tak Vám predstavujem prvých pár náramkov.
:)
Fendi
0 coments:
Zverejnenie komentára